Prìklady

Posted on Posted in Rosenkranz

Sv. Vincent z Pauly (1581-1660)

Vincent z Pauly dokázal svojou obľúbenou modlitbou, ktorou bol ruženec, obrátiť najzatvrdilejších hriešnikov. Istý ťažko chorý človek sa odmietal vyspovedať. Na pokusy svätca obrátiť ho, mu drzo odpovedal: „Chcem byť zatratený, aby som Krista namrzel.“ Vincent mu odvetil: „Ja Ťa chcem však zachrániť pred večným zatratením, aby som Mu spravil radosť.“ Tu si spolu s rehoľnými sestrami pokľakol a začal sa v jeho prítomnosti modliť ruženec. Chorý spočiatku zúril ako posadnutý, no počas modlitby sa stále viac upokojoval a nakoniec poprosil o sv. spoveď. Zosnul zmierený s Bohom.

 

Sv. Don Bosco (1815-1888)

“Moje dielo je založené na každodennej modlitbe ruženca. Som rozhodnutý, skôr zanedbať mnohé iné cvičenia, len nie toto. V ruženci vidím diablov bankrot.” Priateľ Dona Bosca, Markíz Roberto d’Azelio, ktorý bol bratom predsedu vlády Ratazziho raz navštívil Dona Bosca a jeho chlapcov. Bol veľmi nadšený všetkým tým, čo tento kňaz vykonal pre mládež, no jednej veci nerozumel: “Neviem pochopiť, prečo sa majú chlapci každý deň modliť ruženec. Odhliadnuc od straty času je to jednoducho priveľa na tento vek.“ „Milý priateľu,” odvetil mu Don Bosco, „na ruženci u nás spočíva všetko a radšej by som sa zriekol mnohých, dokonca i dôležitých vecí – a ak by to bolo nutné i Vášho, tak vzácneho priateľstva, no nikdy sa nezrieknem modlitby ruženca!

 

Sv. brat Konrád z Parzhamu (1818-1894)

Brat Konrád šiel v každom počasí ku kaplnke Panny Márie v Altöttingu, aby tam posluhoval pri milostivom oltári. Aj jeho poludňajšia prestávka pozostávala väčšinou z návštevy Panny Márie. Svedkovia mali možnosť opätovne pozorovať, ako mu počas modlitby ruženca vychádzajú smerom k oltáru Panny Márie z úst ohnivé iskry alebo ohnivé gulôčky. Neustále mal okolo prostredníka ľavej ruky ovinutý ruženec. Tento prst, na ktorom neustále nosil ruženec, našli pri vyzdvihnutí jeho pozostatkov neporušený. z: Königin aller Heiligen, str. 63

 

Joseph Haydn (1732-1809)

„Keď sa mi s komponovaním nedarí, tak sa prechádzam po izbe s ružencom v ruke a modlím sa niekoľko Zdravasov. Potom mám toľko nápadov a tónov, že ich ani nestíham všetky zapisovať.“ „Keď mi neprichádzajú na um melódie, tak vytiahnem „ zázračnú šnúru“. Jednoducho ďakujem a ďakujem a radostné melódie sa vynoria. “

 

Hl. Br. Albert Chmielowski (1845-1916)

Adam Chmielowski, ako sa volal krstným menom, zrejme nepoznal veľmi dobre katechizmus, pretože neodmietol ponuku, zúčastniť sa špiritistických seáns. Bol zaiste veriaci, no sotva praktizoval

Neskôr vyrozprával nasledovnú udalosť:

„V tom čase bolo vyvolávanie duchov vo veľkej móde. Cirkev takéto špiritistické seansy prísne zakazuje. No pani Siemienska zbadala, že hostia jej manžela sa tým s nadšením zaoberali. Spýtala sa svojho spovedníka, čo má robiť. Na jednej strane sa nechcela svojmu mužovi otvorene vzoprieť, na druhej strane nemohla ako pani domu strpieť takéto zneužívanie. Duchovný otec jej poradil, aby vzala ruženec a aby sa pokojne modlila bez toho, aby sa do seansy miešala.

Jedného dňa sme sedeli okolo veľkého dubového stola, ktorý bol taký ťažký, že by ho dvaja muži sotva pohli z miesta. No pod našimi prstami sa začal hýbať, kývať a točiť. Odpovedal na naše otázky krátkym, silným klopaním. Ešte nikdy doteraz nereagoval až takýmto spôsobom. Pani Siemienska pokojne sedela v jednom okennom výklenku a modlila sa ruženec, ako jej to duchovný otec poradil. My sme sa zároveň pohybovali v divokom točení s týmto diabolským, skákajúcim stolom po celej miestnosti. Napokon to už pani Siemienska nevydržala. Zrazu vstala, podišla k nám a svoj ruženec hodila do stredu točiaceho sa stola. Počuli sme niečo ako výstrel z pištole a stôl náhle zastal. Keď sme opäť zapálili svetlá, videli sme, že bol v strede rozlomený na dvoje: masívna dubová platňa bola po celej dĺžke svojho priemeru prasknutá, hoci ju zospodu držali železné svorky. Od tohto dňa sme sa už nikdy nezabávali vyvolávaním duchov.“

„Katechizmus” madam Siemienskej bol príučkou pre „učencov”. 23 alebo 24-ročný študent utrpel šok. Tento stôl, ktorý vo svojom behu násilne zastavil dotyk obyčajného ruženca, tá otvorená trhlina v drevenej doske, do ktorej by aj sekera vnikla len s námahou, to všetko ho viedlo k zamysleniu. Vo svojej nevinnosti, ktorá spočívala v nevedomosti, si Adam predsa len musel priznať, že istá „vedecká“zvedavosť, ktorá sa za takú len vydáva, vedie na okraj priepasti.

z: Das verhöhnte Antlitz, M. Winowska, Otto Miller Verlag Salzburg, str. 30/31

 

Bl. Anna Schäfferová

Istá slúžka zo samopaše a v radosti, že sa práca onedlho skončí, postrčila 19-ročnú Annu, ktorá stála na úzkom výstupku múra. Anna spadla priamo do vriaceho pracieho lúhu. Zdesená slúžka namiesto toho, aby jej pomohla, odbehla privolať pomoc. Až suseda vytiahla Annu, ktorá sa doslova „varila“ vo vriacej vode a horúcej pare. Priniesli ju do nemocnice v Köschingu. Pri prenose do nemocnice jej z obarených miest na tele doslova odpadávali kúsky spáleného mäsa. Tak začalo ukrutné utrpenie, ktoré trvalo 25 rokov. Na svojom lôžku píše:

„Je to vždy svätý ruženec, ktorý sa tak rada modlím, pretože prostredníctvom neho obsiahneme od Spasiteľa tak veľa. Celú noc mi je verným sprievodcom. Držím ho v rukách, ktoré sú často rozpálené horúčkou. Cez deň je ruženec mojou hrou ruží – ako ho často nazývam keď práve nevyšívam, nepíšem alebo nerobím čokoľvek iné. Tak mi je ruženec neustále verným priateľom na mojom lôžku bolesti. Učí ma hľadieť na Ježiša a rozjímať nad Jeho životom, utrpením, smrťou a nad Jeho slávou. On je mojou najlepšou prípravou na sväté prijímanie, on je mojím utešiteľom v bezsenných nociach a v zármutku, on je mojím kompasom do večnej vlasti a on je mojou obľúbenou zábavou s Ježišom a Máriou. Ruženec je moja kniha, pri ktorej zabudnem na všetko trápenie.“

 

Sv. P. Pio

Malé perly tejto modlitbovej reťaze sú mocnou „muníciou“! Sv. P. Pio nazýval ruženec svojou „zbraňou“. V podvečer smrti, keď ho jeho duchovné deti poprosili, aby im niečo povedal, zanechal im krásny testament:

„Milujte Pannu Máriu a postarajte sa o to, aby bola milovaná. Vždy sa modlite ruženec!“

Raz prišla za Pátrom Piom istá pani s tromi veľkými úmyslami. Predniesla mu prvý a P. Pio len povedal: „Modli sa!“ Trochu prekvapená nad touto krátkou odpoveďou mu vyžalovala aj ďalšie dve starosti, ktoré mala na srdci. P. Pio však opakoval stále to isté: „Modli sa!“ Akosi sklamane opustila žena P. Pia. Očakávala „viac“, ako iba túto jednoduchú radu. Myslela si: „To vie aj tak každý, že sa treba modliť.“ Napriek tomu sa premohla a začala sa doma verne modliť. Na všetky tri problémy jej Boh daroval tie najlepšie riešenia. Tu pochopila, že P. Pio jej ani lepšie poradiť nemohol.